Od 1. 1. 2013 je platná Vyhláška č. 456/2012 Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej MŠVVaŠ SR) o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti. Zabezpečuje jednotný postup pri registrovaní a vykazovaní publikačnej činnosti, vymedzuje predmet bibliografickej registrácie, definuje základné pravidlá a kategórie publikácií a umeleckej činnosti a ohlasov.
Centrálny register evidencie publikačnej činnosti Vznikol v roku 2007. Predstavuje bibliografickú databázu publikačnej činnosti vysokých škôl v Slovenskej republike, ktorej cieľom je komplexná evidencia publikácií v zmysle platnej legislatívy a bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov. Správcom databázy je z poverenia MŠVVaŠ SR Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI).
Akreditačná komisia Určuje kritériá na hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej úrovne a ďalšej tvorivej činnosti v komplexnej akreditácii činností vysokej školy. Pri hodnotení výskumu sa hodnotia tieto atribúty:
- a) výstupy výskumu („atribút výstupov“)
- b) prostredie pre výskum („atribút prostredia“)
- c) ocenenie výsledkov výskumu („atribút ocenenia“).
Publikačná činnosť je atribútom výstupov. K jednotlivým podkladom k výstupom sa uvádza ich zaradenie do jednej z kategórií A,B,C a D podľa vymedzenia pre jednotlivé atribúty v závislosti od hodnotenej oblasti. Kategória A predstavuje najvyššiu bonitu a špičkovú kvalitu výstupov.
Smernica o evidencii publikačnej činnosti VŠEM
Hlásenie publikačnej činnosti:
Formulár na evidenciu publikačnej činnosti v Akademickej knižnici VŠEM
Formulár na evidenciu ohlasov na publikačnú činnosť v Akademickej knižnici VŠEM
Vyplnený formulár spolu so skenom originálu dokumentu je možné zaslať elektronicky na adresu: studovna@vsemba.sk.
Kódovník oblastí výskumu
Kódovník študijných odborov
Predátorské publikovanie: Označenie predátorskí vydavatelia resp. časopisy je súhrnné označenie podvodných, pseudovedeckých vydavateľov alebo časopisov, ktorých typickým znakom je vlastný zisk na úkor kvality. Termín pochádza z dielne knihovníka, odborníka na metadáta Jeffreyho Bealla z University of Colorado v Denveri. Tento fenomén vznikol rozmachom zlatej cesty otvoreného publikovania (Open Access), kde sa poplatky za publikovanie článku prenášajú na autora. Podvodné praktiky takýchto vydavateľov poškodzujú celú myšlienku Open Access iniciatív, ktorých cieľom je sprístupňovať výsledky vedeckej a výskumnej činnosti, financovanej z verejných prostriedkov, širokej verejnosti
Praktiky predátorských vydavateľov
Najčastejšie praktiky predátorských vydavateľov a časopisov:
- Príspevky získavajú agresívnym spôsobom – rozosielajú e-maily so žiadosťami o článok, členstvo v redakčnej rade alebo účasť na konferencii ako „key-note speaker“.
- Nerobia žiadne alebo len fiktívne recenzné konanie (na ich webových stránkach sa uvádza napr. recenzné konanie za 3 týždne, publikovanie za 72 hodín a pod. ( celý proces od recenzného konania po prijatie článku trvá v serióznom časopise od 3 do 6 mesiacov), čo predstavuje takmer nulovú kontrolu kvality, nízku resp. žiadnu vedeckú úroveň).
- Nerobia výber článkov, jediné kritérium prijatia je zaplatenie poplatku za publikovanie – jeho výšku oznámia autorovi až po zverejnení článku.
- Nedodržujú publikačné štandardy.
- Parazitujú na názvoch prestížnych časopisov (prehodenie slov v názve, používanie veľmi podobných alebo zameniteľných skratiek, rozšírenie názvu renomovaného časopisu napr. Journal of Biosciences zmenia na Journal of Global Biosciences a pod.
- Parazitujú na známych menách – uvádzajú uznávaných vedcov ako členov redakčných rád bez ich vedomia.
- Uvádzajú rovnaké redakčné rady pri viacerých časopisoch toho istého vydavateľa, aj keď sú z rôznych vedných odborov.
- Sídlo vydavateľa nie je možné zistiť (uvádzajú neexistujúcu adresu alebo P.O. BOX).
- Uvádzajú fiktívne čísla rôznych scientometrických ukazovateľov tak, že zmenia Impact Factor na Global Impact Factor alebo Universal Impact Factor.
- Uvádzajú podozrivo široký zoznam databáz, v ktorých je časopis indexovaný, pričom často ide o indexy nízkej kvality alebo o formálne indexy, ktorých cieľom nie je kontrola obsahovej stránky a odbornej úrovne časopisu.
- Časopisy majú často neplatné ISSN.
Ako sa vyhnúť „predátorom“?
Pred publikovaním v neznámom časopise odporúčame:
- Nespoliehajte sa len na informácie uvedené na webovej stránke vydavateľa časopisu.
- Zvýšenú pozornosť venujte e-mailom, ktoré Vás lákajú publikovať alebo stať sa členom redakčnej rady časopisu, ktorý nepoznáte.
- Časopis je možné overiť si podľa čísla ISSN v registri ROAD (www.road.issn.org ).
- Ak časopis uvádza Impact Factor, musí sa nachádzať v databáze Journal Citation Index, ak časopis nemá Impact Factor, odporúčame preveriť, či je indexovaný v niektorej z ostatných štyroch subdatabáz Web of Science, v databáze Scopus (kliknutím na www.scopus.com) alebo SCImago Journal and Country rank (kliknutím na www.scimagojr.com ).
- Zistite si, či vydavateľ uvádza overiteľné kontaktné údaje vrátane poštovej adresy, pozor na prípady, ak sa na webe nachádzajú len webové kontaktné formuláre.
- Skontrolujte, či sú v redakčnej rade časopisu uvedené mená renomovaných odborníkov a ich afiliácie.
- Overte si, či má časopis zverejnené jasné pravidlá recenzného konania a pravidlá týkajúce sa poplatkov za publikovanie.
- V prípade konferencie si treba overiť organizátora, inštitúcie, ktoré ju zabezpečujú, časopisy, kde by mali byť príspevky publikované.
- Nahliadnite do Beallovho čierneho zoznamu časopisov (https://scholarlyoa.com/individual-journals), alebo do bieleho zoznamu časopisov DOAJ (https://doaj.org) a overte si vydavateľa v zozname Open Access vydavateľov (www.oaacademy.org/oa-publishers.html) .
Pedagogickí a odborní pracovníci VŠEM si môžu svoju publikačnú činnosť kontrolovať nasledovne:
- priebežne v on-line katalógu akademickej knižnice ;
- môžu požiadať pracovníkov akademickej knižnice o výstup telefonicky alebo e-mailom na adrese studovna@vsemba.sk.