Niekedy vo februári prišiel za nami pán prorektor Filip s myšlienkou zúčastniť sa prvého ročníka štafetového behu, ktorý vedie z Nízkych Tatier do Bratislavy. Priznám sa, keď som o tom prvýkrát počul, nebol som s tým stotožnený a nevedel som si to vôbec predstaviť. Dať dokopy tím dvanástich ľudí ochotných bežať spolu 345 kilometrov cez pol republiky. Ako však plynul čas, začali sme o tom viac hovoriť a uvažovať a niekedy koncom júna sme mali poskladaný celý tím vytvorený z pedagógov a študentov našej vysokej školy.

Zaplatili sme štartovné a už sa nedalo cúvnuť. Informácie a inštrukcie nám organizátori posielali pravidelne a boli celkom podrobné. 8. augusta nám na stretnutí organizátori doplnili posledné užitočné rady a nič nám nebránilo v tom, aby sme sa v sobotu 16. augusta o 11:40 postavili na štart behu. Beh prebiehal štafetovo, kde sme sa nonstop dvanásti bežci striedali na 36-tich približne 10 kilometrových úsekoch. Každý z nás bežal tri úseky a každý z nás absolvoval aj nočný úsek. Do prihlášky na beh sme zadávali naše orientačné časy na 10 kilometrov, podľa ktorých nám organizátori vypočítali predpokladaný príchod do Bratislavy.

Prvých deväť úsekov bolo kopcovitého rázu z Jasnej cez Pavčinu Lehotu, Ľubeľu, Partizánsku Ľupču, Železnô, Liptovskú Osadu, Liptovské Revúce, Šturec a Baláže, až sme sa dostali do Banskej Bystrice a odtiaľ to už išlo dolu kopcom, resp. po rovine smer Sliač, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Nová Baňa, Vráble, Komjatice, Šaľa, Šamorín a po dunajskej hrádzi do Bratislavy na Tyršovo nábrežie.

Do cieľa sme dorazili v nedeľu o 17:13. Náš výsledný čas bol 29 hodín a 33 minút, čo bol o 6 minút lepší čas, ako predpokladaný. Cieľovú pásku sme prekročili celý tím spolu, všetci unavení, vyčerpaní, ale s pocitom hrdosti, nadšenia a radosti, že sme to dokázali. Tento beh nebol len o behaní ale bol hlavne o kolektíve, povzbudzovaní, pomáhaní jeden druhému. Bol aj o nespaní, za tých približne tridsať hodín sme spali necelé tri a bol o takmer nulovej regenerácii. Ťažko si oddýchnete, keď buď bežíte alebo sa presúvate autom na ďalšie stanovište odovzdávania štafety.

Tento beh bol pre mňa hlavne o ľudskosti, mal som možnosť lepšie spoznať jedenásť perfektných ľudí - niektorí sa pred behom ani nevideli - ktorí vytvorili jeden bezchybne fungujúci kolektív. Vždy, keď bolo najhoršie a sily ubúdali, dokázali sme sa povzbudiť, „nahecovať sa“ niekedy až do nadľudských výkonov a ako niektorí povedali, už vieme, čo to znamená siahnuť si na dno svojich síl. Momentálne sme všetci unavení, bolia nás nohy a pravdepodobne o behu nechceme ani počuť, ale určite sa na budúci rok budeme chcieť tohto podujatia zúčastniť opäť a možno aj vylepšiť tohtoročný čas.

Chcem sa touto cestou menej formálne poďakovať celému tímu, ktorý reprezentoval našu vysokú školu - ĎAKUJEM Dagmar, Stanislav, Dušan, Kristián, Rastislav, Maroš, Martin, Peter, Michal, Tomáš a Matej! Bolo mi potešením bežať s vami cez naše krásne Slovensko. V neposlednom rade by som chcel poďakovať vedeniu školy, že podporilo túto krásnu športovú akciu.

Mgr. Peter Ivanovič
Katedra športu a voľnočasových aktivít

Zloženie tímu VŠEMvs:

• Dušan Harangozó
• Kristián Jambor
• Rastislav Jursa,
• Maroš Helmécy
• Peter Ivanovič
• Martin Just
• Peter Vasko
• Michal Mikulka
• Stanislav Filip
• Dagmar Mondlová
• Tomáš Hlubina
• Matej Kučík.
  

Čas 29 hodín 33 minút, 19. miesto v kategórii ALL – bez rozdielu veku, pohlavia a výkonnosti  (41 tímov v našej kategórii).