V roku 2021 bol do funkcie predsedu Akademického senátu na VŠEM v Bratislave zvolený doc. Ing. Stanislav Filip, PhD., ktorý pôsobí ako pedagóg a zabezpečuje predmet Krízový manažment a je aj koordinátorom Spoločných magisterských študijných programov so zahraničnými univerzitami. Je bývalý profesionálny vojak, bývalý zamestnanec Ministerstva obrany SR a poradca premiéra SR pre vstup do NATO a doteraz pôsobil na VŠEM aj ako prorektor pre manažovanie akademických projektov.  

V poslednom čase sa vo verejnosti veľa diskutuje o novele zákona o vysokých školách. Verejné a súkromné školy nemajú jednotný pohľad na autonómiu a zasahovanie do akademických slobôd či do činnosti Akademického senátu. Priblížte nám, ako k tejto téme pristupujete na VŠEM v Bratislave?

Môj postoj k tejto téme je ovplyvnený viacerými faktormi. V prvom rade ako predseda akademického senátu (AS) som pozorne počúval názory členov senátu z radov učiteľov, ale aj názory študentskej časti akademického senátu na súčasný stav vysokého školstva v Slovenskej republike, ale aj názory na sformulované výzvy predsedníctva Rady vysokých škôl (RVŠ) na pripravované zmeny v zákone o vysokých školách. Okrem toho som mal príležitosť konzultovať postoje aj predstaviteľov iných súkromných vysokých škôl, či predstaviteľov nášho vedenia vysokej školy. V neposlednom rade som zohľadňoval svoje osobné poznatky a skúsenosti z vlastnej pedagogickej praxe, ako aj z môjho pôsobenia v pozíciách prodekana fakulty verejnej vysokej školy. Na našej súkromnej vysokej škole som pôsobil 15 rokov ako prorektor a od minulého roka som vo funkcii predsedu Akademického senátu.

Tieto informácie a skúsenosti sformovali môj postoj k pripravovanej novele vysokoškolského zákona, ale aj k výzvam Rady vysokých škôl k tejto problematike.

Postoj nášho AS je významne odlišný od predstaviteľov verejných vysokých škôl z viacerých dôvodov. V prvom rade preto, lebo pripravované zmeny zákona sa dotýkajú predovšetkým verejných vysokých škôl, ale aj preto, lebo publikované postoje predstaviteľov verejných vysokých škôl sú v mnohom nekorektné a sú aj zavádzajúce.

Nekorektné sú v tom, že novela vysokoškolského zákona v žiadnom prípade neobmedzuje akademické slobody ani učiteľov ani študentov, ako to svojím študentom aj laickej verejnosti prezentujú viaceré verejné vysoké školy. A nepravdivé sú v tom, že predstavitelia verejných vysokých škôl, ale aj predstavitelia RVŠ vystupujú v médiách za všetky vysoké školy na Slovensku, čo sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde. A už vonkoncom nie za všetky súkromné vysoké školy.

Ako predstaviteľ súkromnej vysokej školy môžem zodpovedne prehlásiť, že Akademický senát našej vysokej školy písomne sformuloval stanovisko k Výzve RVŠ, ktoré je značne odlišné od stanovísk verejných vysokých škôl a ktoré nepodporilo účasť našej vysokej školy na symbolickom proteste prerušením výučby. Inými slovami môžem povedať, že s návrhom novely vysokoškolského zákona súhlasíme, ale považujeme to len za prvý malý krok, po ktorom by mali nasledovať čo najskôr aj ďalšie kroky smerujúce k postupnému zlepšovaniu podmienok a postavenia vysokých škôl. 

Najväčší problém verejných vysokých škôl je v tom, že navrhovaný nový systém voľby rektora,  financovania a kontroly hospodárenia verejnej vysokej školy podľa zástupcov verejných vysokých škôl významne obmedzuje akademické slobody a autonómiu.

 Akademické slobody podľa môjho názoru predsa nemajú nič spoločné s financovaním ani s kontrolou hospodárenia. Chcem podčiarknuť, že verejné vysoké školy hospodária s verejnými finančnými prostriedkami, a teda by mali existovať mechanizmy na kontrolu hospodárenia tak, ako u iných subjektov verejnej správy napojených na štátny rozpočet.

 Zastávam názor, že subjekt, ktorý financuje vysoké školy, v tomto prípade štát, má právo prostredníctvom Správnej rady nielen kontrolovať hospodárnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale najmä rozhodovať o spôsobe použitia týchto prostriedkov a takto ovplyvňovať kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, ako aj ostatných oblastí pôsobenia vysokých škôl.

Presne tak to totiž funguje na súkromných vysokých školách a môžem vyhlásiť, že  akademické slobody učiteľov, vedeckých pracovníkov a ani študentov, majiteľ vysokej školy a ani Správna rada nijakým spôsobom neobmedzujú. Naši študenti i pedagógovia môžu slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a prezentovať ich na rôznych akademických fórach, či v rôznych publikáciách.

Skôr ma mrzí to, že predstavitelia verejných škôl podsúvajú svojim študentom, že sú im odpierané akademické slobody, čo považujem za nesprávne a účelovo motivované získať širšiu podporu svojim vyhláseniam a vyvolať tak väčší tlak na poslancov Národnej rady SR proti prijatiu uvedenej novely. Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) však medzičasom zmenila svoj názor a novelu vysokoškolského zákona podporuje.

Tiež môžem podotknúť, že AS VŠEM pôsobí na bezfakultnej vysokej škole. Namiesto fakúlt máme zriadené ústavy s výrazne efektívnejším riadením personálnych a prevádzkových nákladov, ako je to u fakúlt verejných vysokých škôl, kde som v minulosti pôsobil.  

Môžem tiež povedať, že na našej vysokej škole sa manažment nielen vyučuje, ale musí sa aj efektívne uplatňovať vo vedení vysokej školy, aby  vysoká škola mohla fungovať a rozvíjať sa vo všetkých oblastiach života len z vlastných prostriedkov, bez podpory štátu.

Možno to vyznie neskromne, ale pri príjmoch, ktoré má súkromná vysoká škola, a sú neporovnateľne nižšie ako tie, ktoré majú verejné vysoké školy podobného zamerania na jedného študenta zo štátneho rozpočtu, dokáže nielen udržať, ale aj zvyšovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania zlepšovaním digitálnych zručností svojich vedecko-pedagogických pracovníkov, ako aj zavádzaním najmodernejších informačných technológií do všetkých procesov vysokej školy. Oceňujú to študenti, učitelia aj administratívni pracovníci, a to hlavne v tomto období pandémie.

Áno, dovolím si vysloviť názor, že naša vysoká škola v tomto smere patrí medzi najprogresívnejšie vysoké školy na Slovensku. Napriek tomu, že sa školné od vzniku vysokej školy ani raz nezmenilo. Teší nás, že sa o nás takto vyjadrujú predovšetkým študenti, ktorí nejaký čas študovali aj na verejných vysokých školách a z rôznych dôvodov prestúpili na platené štúdium na súkromnej vysokej škole.

                Ďalším problémom, ktorý prezentujú verejné vysoké školy, je prijatie návrhu predkladateľa novely zákona, aby určenie kritérií v oblasti pedagogickej a tvorivej činnosti na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov bolo jednotné a aby bolo stanovené právnou normou. Stanovisko nášho AS je iné. Zastávame názor, že stanovenie týchto kritérií by nemalo byť výlučne len v kompetencii vysokej školy, preto je nevyhnutné štandardizovať právnou normou, aby boli minimálne požiadavky pre všetky vysoké školy jednotné (čím by bolo aj umožnené porovnávanie kvality v rámci vysokých škôl). Podmienky úpravy pracovnoprávnych vzťahov vysokoškolských pedagógov by malo byť na úrovni štátu rovnaké, nakoľko zamestnávanie pedagógov na súkromných, verejných a štátnych vysokých školách sa v súčasnosti neriadia rovnakou legislatívou a podmienkami.

Postavenie Akademického senátu vymedzuje Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Existujú  špecifiká, ktoré sú iné na súkromnej vysokej škole?

Postavenie Akademického senátu na súkromných vysokých školách je v podstate rovnaké, ako na verejných vysokých školách. Na oba typy vysokých škôl sa totiž vzťahujú ustanovenia §8. To znamená, že majú rovnaké zásady pre zloženie volených zástupcov v AS, majú rovnaké pomerné členenie na zamestnaneckú a študentskú časť. Rovnaké ustanovenia sa uplatňujú na verejných aj súkromných vysokých školách v nezlučiteľnosti funkcií v AS a vo funkciách rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov. Rovnaké ustanovenia platia aj o tom, že zasadnutia AS sú verejné, kto má právo na rokovaní AS vystúpiť, ako vzniká a zaniká členstvo v AS.

Rozdiely  v pôsobnostiach Akademického senátu sú v ďalších ustanoveniach zákona.  A síce pre verejné vysoké školy sa v AS uplatňujú ustanovenia § 9. To podstatné je že, Akademický senát okrem iného volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie,  schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady, navrhuje ministrovi školstva dvoch členov správnej rady a vyslovuje súhlas so štatútom správnej rady. Rozdiel je aj aj v tom, že AS verejnej vysokej školy schvaľuje  rozpočet, ktorý predkladá rektor AS.

Na druhej strane rozdiel  v pôsobnosti Akademického senátu súkromnej vysokej školy je v tom, že podľa ustanovení §47b Akademický senát navrhuje kandidáta na rektora Správnej rade a rovnako navrhuje aj jeho odvolanie. Ďalší podstatný rozdiel je v tom, že sa len vyjadruje k návrhu rozpočtu súkromnej vysokej školy, ktorý predkladá štatutárny orgán súkromnej vysokej školy a nie rektor, ako je to u verejných vysokých škôl. Akademický senát súkromnej vysokej školy sa nevyjadruje ku zloženiu členov správnej rady súkromnej vysokej školy.

Na súkromných vysokých školách sa dodržiava aj pomerné zastúpenie členov z radov učiteľov, študentov i zamestnancov. V zložení členov Akademického senátu verejnej aj súkromnej vysokej školy nie je žiadny rozdiel. Vzhľadom k počtu zamestnancov a študentov našej vysokej školy Akademický senát uplatňuje minimálne stanovený počet členov AS. Takže v súlade so schválených Štatútom AS VŠEM máme 15 členov. Z nich jedna tretina (5) členov je z radov študentov, sedem členov  je z radov učiteľov a traja členovia AS zastupujú administratívnu časť našich zamestnancov. Voľba členov Akademického senátu sa uskutočňuje v súlade so schválených Volebným poriadkom AS VŠEM a zasadnutia senátu sa vedú v súlade s rokovacím poriadkom AS  VŠEM.

Na záver by som chcel poznamenať, že Akademický senát VŠEM nie je len pasívnym orgánom našej vysokej školy, ktorý prerokúva a schvaľuje dokumenty mu predložené na schválenie. V tomto volebnom období sa z neho stal orgán, ktorý iniciuje a podporuje študentské hnutie domácich aj zahraničných študentov prostredníctvom Študentského parlamentu a že iniciatívne navrhuje vedeniu vysokej školy zlepšenia, ktoré posúvajú našu vysokú školu medzi renomované vysoké školy nielen na Slovensku, nielen v širšom európskom priestore, ale aj  v Ázii.