21. februára 2013 sa na pôde VŠEMVvs uskutočnil tretí zo série trinástich odborných seminárov pod názvom „Sociálna politika a decentralizácia“. Za podpory rektorky VŠEMvs prof. Ing. Viery Cibákovej, CSc. ho organizoval Ústav verejnej správy VŠEMVS a Komunálne výskumné a poradenské centrum, n. o.

Cieľom seminára bolo na základe desaťročných skúseností odporučiť systémové zmeny v sociálnej politike.

Okrem významných odborníkov z praxe, zástupcov primátorov a starostov vedúcich oddelení  sociálnych vecí MsÚ boli pozvaní aj kolegovia zo spriatelených vysokých škôl na Slovensku. Predstaviteľov zákonodarného zboru  a inštitúcií verejnej správy reprezentovala podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Erika Jurinová, generálny sekretár Únie miest Slovenska akad. Maliar Marián Minarovič. Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 zastupovala Ing. Oľga Reptová a nadáciu pre podporu sociálnych zmien SOCIA jej správkyňa PhDr. Helena Woleková, PhD., bývalá ministerka práce a sociálnych vecí. 

Seminár prebiehal v dvoch častiach, prvú tvorili vystúpenia troch prednášajúcich:

• Mgr. Radovan Ďurana, INESS Bratislava: Sociálny systém v SR
• Ing. Mária Filipová, MsÚ Banský Bystrica: Súčasný stav z pohľadu samosprávy
• Ing. Viktor Nižňanský, Ph.D., VŠEMvs/KOM: Sociálne veci a decentralizácia

Po krátkej prestávke začala diskusia k šiestim okruhom problémov diskutovanej témy. Podkladom do diskusie bol aj nižšie citovaný text:

Výňatok z Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy

Každý problém v sociálnej oblasti je v prvom rade problémom spoločenským. Pre jeho riešenie platí v maximálnej miere princíp subsidiarity (od rodiny až po konečnú inštanciu štát) a preto aj poskytovanie sociálnej pomoci (okrem štátnej finančnej) a zodpovednosť za sociálne služby je v prvom rade úlohou miestnej samosprávy, v ojedinelých prípadoch samosprávy vyšších územných celkov. Poskytovanie sociálnych služieb býva buď priamo organizované orgánmi samosprávy, ale čoraz viac participujú na ich zabezpečovaní súkromný a mimovládny sektor. V každom prípade v rámci sociálnej pomoci je úloha verejného sektora (v prípade decentralizovaných kompetencií územnej samosprávy) nezastupiteľná, pretože sa podieľa z veľkej časti na financovaní zariadení (kapitálové výdavky, oprava, údržba, ale aj časť výdavkov prevádzkových). 

V rámci uznesenia vlády č. 695 a v súlade so zákonom o sociálnej pomoci boli medzi kompetencie, ktoré by mali byť decentralizované na územnú samosprávu, zaradené:

• poskytovanie opatrovateľskej služby, prepravnej služby,
• zriaďovanie a správa zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, zariadenie chráneného bývania, detský domov, domov pre osamelých rodičov, stanica opatrovateľskej služby, zariadenie pestúnskej starostlivosti, útulok, krízové stredisko, resocializačné stredisko, zariadenia opatrovateľskej služby),
• finančný príspevok neštátnym subjektom (fyzickým a právnickým osobám) poskytujúcim sociálne služby v súlade so zákonom o sociálnej pomoci a vykonávacím predpisom MPSVaR SR o priemerných výdavkoch a priemerných príjmoch na jednotlivé druhy sociálnych služieb,
• poskytovanie dávky sociálnej pomoci,
• poskytovanie sociálnej prevencie,
• poskytovanie sociálneho poradenstva.

Financovanie zariadení a majetok
Súčasťou decentralizácie kompetencií je aj decentralizácia finančných prostriedkov (mimo štátnej sociálnej podpory), t.j. zdroje, ktoré dnes plynú cez kapitolu krajských rozpočtov do územia, budú tvoriť príjmy rozpočtov územnej samosprávy. Celkový objem poskytovaných finančných prostriedkov závisí od rozhodnutí zastupiteľstva príslušnej územnej samosprávy. Odovzdanie zodpovednosti, príslušných finančných zdrojov vytvorí úplne nové podmienky pre zabezpečovanie sociálnych služieb v území, pretože sa bude musieť pri obmedzenom rozsahu zdrojov hľadať čo najefektívnejšie riešenie plnenia úloh na základe potrieb občanov. Tu sa vytvára podstatne lepší priestor pre participáciu mimovládnych inštitúcií, ktorými poskytované služby sú nákladovo menej náročné (pri vytvorení spoločného podniku samospráva vlastník objektu - mimovládna organizácia poskytovateľ služby), resp. pre vznik zariadení vo forme neziskovej organizácie, ktoré bude podporované územnou samosprávou. Rozhodovanie na miestnej úrovni umožní väčšiu flexibilitu a prispôsobenie sa miestnym podmienkam a zároveň sa rozšíri spektrum “dobrých” opakovateľných príkladov riešenia.
V rámci návrhu decentralizácie preto odporúčame odovzdať do vlastníctva miest, obcí, prípadne samosprávy vyšších územných celkov všetky zariadenia, ktorých zriaďovateľská pôsobnosť prejde na územnú samosprávu.

Štátna sociálna podpora
V súčasnosti poskytujú dávky okresné úrady, sociálna poisťovňa, zamestnávatelia a úrady práce. V súlade so zámermi MPSVaR odporúčame výplatu riešiť iba jedným subjektom. V súlade s navrhovaným modelom nového usporiadania verejnej správy odporúčame riešiť cestou úradu špecializovanej štátnej správy (sociálny úrad).

Sociálna pomoc
Zahŕňa: sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálno-právnu ochranu, sociálne služby, dávku sociálnej pomoci a sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu.
Sociálnu prevenciu a sociálne poradenstvo bude zabezpečované všetkými zúčastnenými subjektmi (štát, územná samospráva, neštátne subjekty).
V rámci sociálno-právnej ochrany rozhodovacia činnosť, organizovanie náhradnej rodinnej výchovy, ako aj ďalšie činnosti vykonávané v zmysle zákona o rodine, ostanú v kompetencii štátu. Výchovná činnosť bude decentralizovaná na miestnu samosprávu. Bude rozšírená pôsobnosť v oblasti realizácie výchovných opatrení uložených súdom, resp. orgánom štátnej správy.
Oblasť sociálnych služieb bude odovzdaná územnej samospráve pri zachovaní ingerencie štátu v oblasti kontroly úrovne poskytovania služieb. Vytipované zariadenia sociálnych služieb MPSVaR SR ostanú v tejto fáze decentralizácie kompetencii štátnej správy.
Dávka sociálnej pomoci bude po vytvorení personálnych a materiálnych podmienok decentralizovaná na miestnu samosprávu (medziobecná spolupráca), resp. na samosprávu VÚC.
Rozhodovanie o opakovaných účelových peňažných dávkach sociálnej starostlivosti a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu navrhujeme ponechať na orgánoch štátnej správy.

Národný úrad práce
V súlade s programovým vyhlásením vlády a s Koncepciou zamestnanosti do r. 2002 sa v súčasnosti prehodnocuje sústava, pôsobnosť a vnútorná štruktúra orgánov NÚP, verejnoprávnej inštitúcie. Je potrebné zachovať pluralitu subjektov zameraných na trh práce (vrátane územnej samosprávy) a v súlade s procesom decentralizácie kompetencií a financií  postupne rozšíriť  zodpovednosť za politiku zamestnanosti aj na orgány územnej samosprávy.

Sociálne poistenie
V systéme sociálneho poistenia (základné povinné poistenie) bude zabezpečovať výkon verejnoprávna inštitúcia - Sociálna poisťovňa.

Zhrnutie diskusie

1. Diferencovaný dopyt lepšie vyrieši decentralizácia, preto je potrebné pokračovať v procese posilňovania vplyvu samosprávy.
2. Nevyhnutnosťou pokračovania decentralizácie je dostupnosť verejných databáz, umožňujúca posudzovanie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľov.
3. Zlučovanie a spolupráca obcí by mala priniesť celkove vyššiu kvalitu, efektivitu a dostupnosť služieb.
4. Súčasné kompetencie vyšších územných celkov presunúť na miestnu úroveň.
5. V rámci štátnej sociálnej pomoci by mala centrálna vláda definovať minimálny štandard zabezpečenia životných potrieb občanov odkázaných na pomoc kvalitatívnymi parametrami a forma zabezpečenia by mal byť rozhodnutím samosprávy.
6. S výnimkou úhrad starobného poistenia za rodiča počas rodičovskej dovolenky preniesť zodpovednosť za rodinnú politiku na samosprávu, ktorá bude rozhodovať o forme pomoci, výške a podmienkach, predpokladom je výrazná medziobecná spolupráca, municipalizácia.
7. Prehodnotiť existenciu ÚPSVaR a umožniť aktívne zapojenia sa samosprávy do politiky zamestnanosti, predpokladom je municipalizácia.
8. V rámci politiky zamestnanosti, podporovať ekonomickú sebestačnosť jednotlivcov a rodín špeciálnymi  programami.
9. Zákonne oddeliť starostlivosť o dôchodcov (služby pre seniorov) od iných (zdravotníctvo)
10. Vymedziť  zodpovednosti samosprávy za konkrétne „balíky“ služieb pre špecifické skupiny sociálne odkázaných obyvateľov miest a obcí
11. Pri poskytovaní finančných prostriedkov v oblasti sociálnych služieb by mali byť uplatňované nasledovné princípy :
    a. rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov  sociálnych služieb
    b. rovnaká dostupnosť pre všetkých prijímateľov sociálnych služieb
    c. efektívne (účelné) vynakladanie verejných prostriedkov
    d. primárny dôraz na kvalitu poskytovaných služieb
    e. transparentný systém financovania
    f. stabilný systém financovania
12. Je potrebné zásadne zmeniť pomer terénnych a pobytových sociálnych služieb v prospech terénnych

Výzvy do budúcnosti

• Nutnosť reakcie na demografické a populačné zmeny, starnutie populácie.
• Výrazné znižovanie miery chudoby jednotlivcov a rodín.
• Zabezpečovanie sociálnej ochrany pred chudobou tým, ktorí sa nedokážu o seba a rodinu postarať.