Dňa 17. novembra 2021 zorganizovala Fakulta ekonomiky Šanghajskej univerzity (SHU) 3. medzinárodnú videokonferenciu na tému "The World Economy in the Great Changes 2021" - Svetová ekonomika v dobe veľkých zmien 2021 s podnázvom Construction of Global Value Chain in the Digital Economic Era - Budovanie globálnych hodnotových reťazcov v ére digitálnej ekonomiky. 

Šanghajská univerzita https://www.facebook.com/ShanghaiUni/videos/2384593955159137/ pôsobí v Šanghaji, ktorý má 25 miliónov obyvateľov, čím predstavuje najľudnatejší región a významné hospodárske centrum Čínskej ľudovej republiky. Na univerzite študuje do 60 000 študentov, výučbu zabezpečuje vyše 3000 pedagógov.

Na videokonferencii vystúpili v úvodnej časti predstavitelia organizátora konferencie. Účastníkov videokonferencie, ktorá spájala geograficky veľmi vzdialené regióny sveta, na úvod a na záver konferencie pozdravila viceprezidentka Šanghajskej univerzity p. Prof. Dr. Gong Siyi. V riadiacom paneli konferencie sedeli:
prof. Dr. Xu Xiaohong, zástupca riaditeľa Odboru medzinárodných vzťahov Šanghajskej univerzity a prof. Dr. Nie Yongyou, prodekan Fakulty ekonomiky. 

Pozvaní rečníci vystúpili s príspevkami zameranými na široké spektrum problémov prepojených s hlavnou témou konferencie.
prof. Dr. Alan Lau, viceprezident Swinburne University of Technology, Melbourne, Austrália vystúpil s príspevkom Ako digitálne technológie menia svetovú ekonomiku a ich dopad na priemysel  (How digital technology is changing the world economy and its impacts on the industry);
prof. Dr. He He z Fakulty ekonomiky Šanghajskej univerzity v Šanghaji, Čínska ľudová republika predniesol príspevok Digitalizácia v procese karbonizácie (Digitization lights decarbonization);
prof. Dr. Adriana Grigorescu, Národná univerzita politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti, Rumunsko vystúpila s príspevkom Inovácie a digitalizácia – hlavné motory novej svetovej ekonomiky a nového normálu (The innovation and digitalization the main engines of the new world economy & new normal);
prof. Dr. Olga Kovbasiuk z Immanuel Kant Baltic Federal University, Kaliningrad, Ruská federácia predniesla príspevok Kultúrne hodnoty ako faktory alebo výzvy v hospodárskej spolupráci medzi Čínou a Ruskom (Cultural values as drivers or challengers in economic cooperation between China and Russia);
prof. Prof. Dr. Vladimir L. Kvint, profesor  Lomonosovovej štátnej univerzity v Moskve a akademik Ruskej akadémie vied, Moskva, Ruská federácia vystúpil s príspevkom Konzistentnosť stratégií ako faktor udržateľnosti hodnotových reťazcov v normálnych a krízových obdobiach (Consistency of Strategies as a Factor in the Sustainability of Value Chains in Ordinary and Crisis Periods);
Dr. Silvia Matúšová, doc., Bratislavská univerzita ekonómie a manažmentu predniesla príspevok Digitálne kompetencie: výzva pre inovácie vo vzdelávaní (Digital Competencies: Challenge for Innovations in Education).

V príspevku sa zamerala na pandémiu COVID-19, ktorá ovplyvnila globalizáciu, medzinárodnú spoluprácu a globálne hodnotové reťazce, pričom zdôraznila, že globálne hodnotové reťazce treba posudzovať aj z hľadiska mobility (prenositeľnosti) poznania, expertízy a zručností. Charakterizovala súčasné výzvy ekonomiky Slovenska z hľadiska nových požiadaviek na schopnosti a zručnosti zamestnancov, ktoré prinesie blízka budúcnosť v podobe automatizácie výroby a zvýšeného rizika zániku súčasných profesií.

Až 70 % súčasných profesií bude zakrátko ohrozených automatizáciou výroby, pričom Slovenská republika sa v miere rizika a ohrozenosti (z hľadiska zamerania ekonomiky) umiestnila v komparácii s krajinami OECD na prvom mieste. Veľké riziko pre ekonomiku Slovenska predstavuje aj starnutie obyvateľstva a pomer obyvateľov v produktívnom veku a postproduktívnom veku, ktorý v súčasnosti predstavuje pomer 10:2, pričom projekcia vývoja do roku 2060 uvádza, že pomer sa zvýši na 10:6, teda na 10 zamestnaných pripadne 6 ľudí v neproduktívnom veku. Stratégia OECD pre Slovenskú republiku (2019-2020) na posilnenie zručností sa týka rovnako mladých dospelých ako aj zamestnancov v produktívnom veku. Cieľom je získavať, obnovovať a zdokonaľovať zručnosti potrebné na výkon úloh v súčasných profesiách, ale najmä pripraviť pracovné sily na nové profesie.

Tieto zručnosti označené ako fundamentálne majú prispieť k vyššej adaptabilite a rezilientnosti (odolnosti) zamestnancov. Vysokoškolské vzdelávanie prispieva na Slovensku k čiastočnému plneniu týchto cieľov. V období 2005-2015 sa na Slovensku zdvojnásobil počet absolventov terciárneho vzdelávania vo veku 25-34 rokov. V roku 2018 podiel obyvateľov v uvedenej vekovej skupine s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním predstavoval 37 %, čo je však významne menej v porovnaní s priemerom OECD, ktorý predstavuje 45 % (v uvedenej vekovej skupine). Jednou z reakcií na globálnu pandémiu COVID-19 je výzva reagovať novým spôsobom na zmeny vo svete práce, ktoré od pracovnej sily vyžadujú naučiť sa novým zručnostiam a posilniť schopnosť adaptácie na nové povolania, ktoré sa objavujú na trhu práce. Trh práce sa stáva miestom, kde pri výbere zamestnancov dominuje schopnosť vyrovnať sa s automatizáciou, digitalizáciou a dynamizáciou pracovných miest. Fundamentálne zručnosti majú pomôcť vyzbrojiť zamestnancov tak, aby mohli fungovať vo viacerých sektoroch a profesiách. Sú generického charakteru a zamestnanci prostredníctvom vzdelávania majú získať vyššiu pridanú hodnotu, vedieť fungovať a pracovať v digitálnom prostredí a prispôsobiť sa novo vznikajúcim profesiám. V júni 2021 McKinseyho Globálny Inštitút spracoval analytickú štúdiu „56 DELTA skills“ zameranú na 56 fundamentálnych zručností, ktoré možno identifikovať a rozvíjať u jednotlivcov. DELTA je akronym pre distinct element of talents, teda ide o jednoznačné, zreteľné a osobité prvky v intelektovej výbave (talente) jednotlivca. Fundamentálne zručnosti možno rozčleniť do 4 oblastí: (1) kognitívne zručnosti, (2) interpersonálne zručnosti, (3) sebariadenie (a podnikanie), (4) digitálne zručnosti. Úroveň osvojenia a používania (proficiency) vybraných zručnosti v rámci štatistickej analýzy uvedenej v štúdii DELTA koreluje so vzdelávaním. Najvyššiu koreláciu so vzdelávaním dosahuje práve digitálna gramotnosť (s jednotlivými položkami). Práve digitálna gramotnosť sa osvojuje a rozvíja vo formálnom vzdelávaní, neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa. Začleňovanie digitálnej gramotnosti do vysokoškolskej výuky v jednotlivých študijných programoch sa preto stáva nevyhnutnosťou súčasného vzdelávania na vysokých školách.